partnerstvo v troskách
Aj keď preferujeme trénovať páry na riešenie problémov a znovu-vybudovať vzťah k trvalému šťastiu, tiež koučujeme páry na rozchod. Rozchody sú pre väčšinu ľudí tak stresujúce ako smrť v rodine. V súčasnosti vzájomné a emocionálne zrelé rozhodnutie k rozchodu pokrýva menej ako 20% rozvodov (Jordan (1985) následky rozvodov mužov, Brisbane Section, Family Court of Australia). Rozchod partnerov v záväznom vzťahu je zásadná životná udalosť a väčšina rozchádzajúcich sa partnerov robí predvídateľné kroky, keď sa snažia vedieť si poradiť so vzťahovými problémami. (pozri tiež Koučing rozvodu)
Dlhoroční partneri nemusia byť na sebe závislí. Viac ako polovica prvomanželstiev končí rozchodom alebo rozvodom a ešte viac druhomanželstiev alebo následných partnerstiev. Jeden z následkov môže byť ochorenie - slobodní žijú zhruba o 4 roky menej ako ľudia, ktorí zostávajú v intímnych pároch. (Partnerstvo je značným predĺžením života, Gottman a Silver, 1999). Ignorovanie a neriešenie partnerských problémov je nezdravé a môže byť veľmi drahé.
0: Partnerské zručnosti a emocionálna bagáž
Človek bez partnerských zručností, hoci s dobrými úmyslami, môže stroskotať. Veľa ľudí nielen že nemá za sebou žiadny tréning v partnerských a rodičovských zručnostiach, ale ani netušia, že niečo také existuje. Vnímajú šťastné páry akože mali šťastie a nešťastné páry že mali smolu. Títo ľudia tiež často nemajú model šťastného partnerstva.
Zdá sa, že vaäčšina partnerských problémov začína ešte pred partnerstvom. Nevyriešené veci z detstva, z minulej traumy alebo z predchádzajúcich partnerstiev sa stávajú emocionálnou bagážou, ktorú si ľudia berú do nových vzťahov. Partneri môžu vyjadrovať svoju emocionálnu bagáž priamo alebo cez svoje deti.
Niekoľko dôsledkov emocionálnej bagáže:
- znepriatelenie partnera
- cena afériek a nevery
- škodlivé zvyky v partnerstve
- psychosomatické poruchy
- pasívna agresia
- poruchy učenia
- problémy v sexe
- poruchy pripútania
- následky interupcie
- zlyhanie v práci a v plánovaní financií
1: Zaslepenosť a rozčarovanie
Naopak ako láska, zaslepenosť dosiahne svoj vrchol a potom sa stráca. Realita sa ukáže, keď pár robí normálne, praktické, každodenné rozhodnutia. Hoci láska môže rásť ako partneri napĺňajú svoje zodpovednosti spolu, romantické fantázie môžp byť ohrozené dennými drobnými prácami a zaslepenosť môže byť nahradená nudou. Niečo prekrásne vyzerá že umiera. Jeden alebo obaja partneri sa môžu cítiť oklamaní - ich nádherné sny a ideály sa môžu stať nereálne.2: Sťažovanie a škriepky
Ďalší krok k rozhodu často zahŕňa sťažnosti, konflikty a hádky. Zatialčo všetky zdravé páry majú niekedy nezhodu názorov, niektoré páry vyriešia svoje konflikty rýchlo, kým iné môže befeitovať z koučingu. Veľa párov stráca blízkosť v bojoch o moc, zameriavaním sa na logiku alebo emocionálny vplyv ich argumentov - a nie na hľadanie uspokojivých riešení. Obaja partneri sa môžu cítiť oklamaní tým druhým.Páry ktoré sa často nezhodnú môžu mať nevyriešené transferencie a/alebo spletence na rodičov, expartnerov alebo súrodencov, a/alebo konflikty hodnôt - často ohľadom detí, sexu, kariéry, majetku a peňazí.
Mnohí ľudia sa uisťujú, že porozumenie môže vyriešiť konflikty: "Ak môj partner naozaj pochopí, prečo som takto konal, mohol by urobiť to čo chcem". Mnoho ľudí sa pokúša odstrániť konflikty opakovaným zastávaním svojich názorov. Toto opakovanie (škriepenie) je málokedy užitočné - vačšina hádok a bojov nevyzerá byť založena na nepochopení, ale na transferenciách, spletencoch a konfliktoch hodnôt.
3.Kritika a neucta
Jeden alebo obaja partneri preukazujú neúctu k druhému. Na začiatku obaja partneri ignorujú nemilé správanie, hodnotia ho ako dočasné alebo pod stresom. Avšak keď sa nepríjemné správanie opakuje, partneri sa môžu cítiť frustrovaní a obávať sa, či druhý partner nie je zlý alebo proste len blbý. Nepríjemné správanie partnera mlže byť niečo čo ona alebo in robí, alebo nerobí, alebo niečo čomu partner verí alebo neverí.
Ak sú konflikty ignorované, potom "velké" záležitosti môžu byť ignorované a drobnosti môžu spúšťať emocionálne výbuchy. Napríklad, ak partner podozrieva druhého že má aféru, ale vyhýba sa vyjasneniu tejto záležitosti, uterák hodený na zemi môže spôsobiť emocionálnu sopku. Detské emócie môžu vyliezť na povrch - emócie vnorené počast minulej traumy alebo zneužívania. Dospelý môže zúriť alebo vzlykať ako dieťa, prípadne robiť detské vyhrážky. (Risk silných nepríjemných emócií vyzerá byť vyšši, keď je partner s niekým identifikovaný, alebo trpí spoluzávislosťou, pasívnou agresiou alebo emocionálnym incestom.)
Neúcta môže byť prejavovaná verbálne aj neverbálne (napr. prevracanie očí). Partner peeukazujúci neúctu pre druhým, aj keď nepatrne, dovoľuje pozorovateľovi (koučovi) predpovedať risk emocionálneho a/alebo fyzického rozchodu - jedine že by nejaká forma efektívneho koučingu alebo mentoringu bola akceptovaná partnermi.
4. Útok a Obrana
Väčšina ľudí reaguje na neúctu neprotiútokmi a defenzívnym správaním. Mnohí partneri predstierajú ignoráciu pokračujúcej neúcty, až pokiaľ sa necítia premožení nepríjemným emóciami. Môžu sa prestať pokúšať riešiť svoje rozdiely, veriac v to, že pokusy k rozriešeniam by mohli len vyvolať ďalšie utrpenie a sklamanie. Potom, následne po nejakej poslednej nepodstatnej kritike alebo napadnutí, vzťah vyzerá že skončil.Partneri často vinia jeden druhého, napríklad so špinavým prádlom starým niekoľko rokov. Už neprejavujú lásku, aby sa vyhli sklamaniu a utrpeniu, a aby sa cítili duševne zdraví. Ak začne fyzická agresia, rozrušené hrozby alebo verbálné násilie, ohrození partneri by mali zvážiť vyhľadanie bezpečnejšieho ubytovania.
Občas potreba osoby potrestať partnera alebo seba môže byť motiváciou k extrémnemu správaniu, ako je sebaublíženie, vražda alebo pokusy o samovraždu. Počúvajte vyhrážkam pozorne a berte ich vážne. Poznačte si známky emocionálnej nezrelosti, pasívnej agresie alebo chronického hnevu alebo zúrivosti.
5. Odchod a vyhýbanie sa
Partneri, ktorí sa museli opakovane brániť, môžu prestať dôverovať svojim partnerom a chrániť sa odchodom. Partneri sa vyhúbajú jeden druhému, aby minimalizovali utrpenie a sklamanie. "Práca" sa môže stať atraktívnejšou ako "domov". Sexuálne alebo intímne aféry môžu byť zvažované. (Odchod často drží nepríjemné vzťahy v pokračovaní dlhšie, ako by pár mohol inak tolerovať.)Psychosomatické symptómy, nezáujem o vlastné zdravie, nutkania a obsesie sa môžu stať samozrejmými - alkohol, televízia, jedlo, počítače alebo iné rozptýlenia. Niektorí ľudia v tejto fáze môžu stratiť veľa zo svojej váhy (zvlášť ak sa cítia vinní) - iní nutkavo žerú pre uspokojenie.
Partneri z nekompatibilnými hodnotami môžu trpieť zdanlivo neriešiteľnými konfliktmi. Minoritné záležitosti (koľko soli by malo byť v polievke?) sa zdajú byť zväčšované, alebo partneri sa môžu vyhýbať akejkoľvek komunikácii. Ak čo len jeden partner nemá vôľu obnoviť partnerstvo, potom mu môže byť koniec - často dlho predtým, než sa pár fyzicky alebo právne rozdelí. (Mnohé rozídené ale spútané páry pokračujú v spoločnom živote roky.)
6. Smrť a rozchod - od popretia k prijatiu
V roku 1969, Elisabeth Kubler-Ross napísala o prijatí smrti ľuďmi, ktorí umierajú alebo sa trápia. Ak porovnáte prijatie smrti a prijatím rozchodu, môžete lepšie pochopiť a predvídať správanie rozchádzajúich sa dospelých, ktorí zažívajú rozchodovú krízu.(Kubler-Ross, E (1969) On death and dying, Tavistock; Kubler-Ross, E (1975) Death: Final stage of growth, Prentice-Hall)
Kubler-Ross napísala, že mnoho ľudí najprv reaguje na smrť popretím. Nápodobne, partner v tomto čase nepočúva pozorne druhého partnera, pretože on alebo ona odmieta možnosť rozchodu.
Ďalej Kubler-Ross popísala pocitu hnevu voči sebe alebo druhým. Nápodobne, jeden partner sa môže stať násilníckym voči druhému, alebo kritizovať druhých, alebo odsudzovať druhého partnera pred hocikým, kto sa zdá že počúva. Môžu sa pokúšať potrestať seba a druhých priamymi aj nepriamymi spôsobmi.
Potom prichádza dohadovanie, často so sľubmi na zmenu. Osoba so smrteľnou chorobou môže povedať "Budem jesť zdravé jedlá a vyliečim sa". Osoba, ktorá sa bojí rozchodu môže povedať "Budem tráviť viac času s deťmi a zachránim moje manželstvo". Takéto dohadovanie môže viesť k dočasnému zmiereniu, alebo dohody urobené pod tlakom môžu byť skoro odignorované. Páry pokúšajúce sa i zmirenie nemusia zostať spolu.
Väčšina umierajúcich a trpiecich ľudí prežíva depresiu alebo žiaľ za tým, čo stratili a za tým čo im bude chýbať. Rozchádzajúci sa partneri strácajú svoje sny a môžu sa báť osamelej budúcnosti. Žialia za stratou radostí z patrnerstva prípadne rodičovstva, straty intimity, straty domova a straty peňazí. Symptómy depresie sú bežné počas rozchodu párov, zvlášť pre ľudí ktorí sa vnímajp akože nemajú veľa možností na uspokojivú budúcnosť.
Nakoniec, niektorí ľudia prijmú smrť. Povedia svoje zbohom a urobia si väčšinu svojich posledných dní bez hnevu a depresie. Rovnako partneri, ktorí prijmú rozchod sa môžu stať viac emocionálne zrelými. Radšej ako pokúšať sa zmraziť momenty alebo vracať sa do minulosti - akceptujú realitu takú aká je.
